-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník "

sk en
-

Veľký Radzim

Orografický celok:Revúcka vrchovina
Okres:Rožňava
Katastrálne územie:Vyšná Slaná, Brdárka
Ochrana:1. stupeň ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:
NATURA 2000:
Typy biotopov:

Ls.5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Ls.4 Lipovo - javorové sutinové lesy
Ls.5.4 Vápnomilné bukové lesy

Výmera:38.85 ha
Vlastníctvo:spoločenstevné

Popis lokality

radzim (28)

radzim (1)
radzim (10)
radzim (11)
radzim (12)
radzim (13)
radzim (14)
radzim (15)
radzim (16)
radzim (17)
radzim (18)
radzim (19)
radzim (2)
radzim (20)
radzim (21)
radzim (22)
radzim (23)
radzim (24)
radzim (25)
radzim (26)
radzim (27)
radzim (28)
radzim (29)
radzim (3)
radzim (30)
radzim (31)
radzim (32)
radzim (33)
radzim (34)
radzim (35)
radzim (36)
radzim (37)
radzim (38)
radzim (39)
radzim (4)
radzim (40)
radzim (41)
radzim (5)
radzim (6)
radzim (7)
radzim (8)
radzim (9)

Lokalita sa nachádza v severnej časti Revúckej vrchoviny medzi obcami Brdárka a Vyšná Slaná v nadmorskej výške približne 660 až 970 m. Ide prevažne o jedľovo-bukový prales na vápencovom podloží, uchránený od vplyvu človeka vďaka veľmi ťažko prístupnému terénu – strmým svahom, vápencovým skalným stenám, stupňom a sutinám. V pralese s výmerou  takmer 39 ha dominuje buk, na severných svahoch ho sprevádza jedľa, ktorá sa tu veľmi dobre zmladzuje. Na skalnatejších miestach má vyššie zastúpenie lipa veľkolistá, javor horský, javor mliečny a jaseň štíhly. Na skalách (najmä južne orientovaných) je popri jarabine mukyňovej bohato zastúpená krovitá etáž, ktorú tvorí najmä tavoľník prostredný a bršlen bradavičnatý. Z ďalších krov sa tu častejšie vyskytujú napríklad skalník čiernoplodý, zemolez čierny, zemolez obyčajný, ríbezľa alpínska, ríbezľa egrešová, ruža ovisnutá a mnohé iné. Na severných svahoch sa vzácne vyskytuje tis, na skalných hrebeňoch ojedinele aj borovica a smrekovec, ktorých výskyt je na týchto miestach reliktný. Poloha a prírodné podmienky lokality sa zaslúžili o vznik a zachovanie osobitej vzácnej flóry s pestrým zastúpením ekologických skupín na vápencovom podloží. Na južných svahoch (mimo pralesnej lokality) sa vyskytujú mnohé teplomilné druhy, ktoré tu v rámci Slovenska dosahujú svoje výškové maximum. Mnohé druhy tu dosahujú horizontálnu hranicu svojho rozšírenia. Lokalita je botanicky známa výskytom kriticky ohrozeného druhu – jazyčníka sivého, ktorý nerastie nikde inde na Slovensku. Na území pralesa boli zaznamenané 3 typy lesných biotopov, pričom dominujú biotopy bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov a lipovo-javorových sutinových lesov. Buky tu dosahujú obvod kmeňa vyše 300 cm. V porovnaní s pralesmi na priaznivých stanovištiach je výskyt hrubých stromov nepravidelný a menej častý, čo sa dá prisúdiť extrémnosti lokality. Často sa tu vyskytuje nelesný biotop – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou a nesprístupnené jaskyne. Tieto prírodné danosti vytvárajú predpoklad pre hniezdenie vzácnych dravcov (napr. sova dlhochvostá a orol skalný).

Osobitosť a reliktný charakter lokality s veľkým významom pre vedu si všimol už v roku 1955 botanik Juraj Hajdúk, ktorý tu z týchto dôvodov navrhoval zriadiť prírodnú rezerváciu. Do dnešných dní však toto výnimočné územie ostáva bez právnej ochrany. Lokalita je po okrajoch sprístupnená turistickým chodníkom a niekoľkými zvážnicami. Skalné výhľady sú turisticky veľmi príťažlivé a doplnením o prírodovedné informácie by v budúcnosti mohlo vzniknúť niekoľko veľmi hodnotných a zaujímavých náučných trás.


< Späť na zoznam pralesov