-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník "

sk en
-

Baba

Orografický celok:Nízke Tatry
Okres:Brezno
Katastrálne územie:Horná Lehota
Ochrana:3. stupeň ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:NP Nízke Tatry
NATURA 2000:SKUEV0302 Ďumbierske Tatry
Typy biotopov:

Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové
Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy
Ls4 Lipovo - javorové sutinové lesy
Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy

Výmera:138.51 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis lokality

Foto © Marián Jasík

Oblasť Bystrej doliny v Nízkych Tatrách severne od obce Bystrá bola už dávnejšie známa výskytom zachovalejších lesov, prírodných lesov miestami až pralesov. Najväčšia enkláva sa zachovala na východných svahoch Baby (1 617,3 m n.m.) a Pálenice (1 653,8 m n.m.).  Ide o pestrú mozaiku rôznych typov lesov. V najnižších polohách sú vyvinuté jedľovo-bukové kvetnaté lesy s dominanciou buka a hojným zastúpením jedle, ktoré tu dosahujú obvod kmeňa až 455 cm. Ďalšie dreviny sa vyskytujú len ako prímes (smrek, javor horský...). Prevažná časť plôch s výskytom tohto biotopu bola, a je aj v súčasnosti, intenzívne lesnícky obhospodarovaná a nemajú charakter pralesa. Miestami sú vyvinuté lipovo-javorové sutinové lesy, ktorých najkrajšie ukážky sa však zachovali na druhej strane doliny. Na pásmo jedľo-bučín výškovo miestami nadväzujú jedľové a jedľovo-smrekové lesy, ojedinele aj javorovo-bukové horské lesy. Kým v prvom type majú výraznú prevahu ihličnaté dreviny (smrek a jedľa), v druhom type popri dominantnom buku a vtrúsenom javore horskom má významnejšie zastúpenie iba smrek, výskyt jedle je sporadický. V najvyšších polohách nájdeme čučoriedkové smrekové lesy. Vetrový polom z novembra 2004 a následné výrazné zvýšenie populačnej hustoty podkôrneho hmyzu spustili proces výrazného rozpadu smrekových lesov spojený s dynamickou obnovou týchto plôch. Zaujímavosťou je prirodzený výskyt kosodreviny na skalnom rebre vo výške 890 n.m.. Integrita pralesov bola v niektorých častiach narušená pastvou dobytka v dávnejšej minulosti a ťažbou dreva tak v dávnejšej, ako aj v nedávnej minulosti. Veľký potenciál je ukrytý v prepojení dynamicky sa rozvíjajúcich zimných rekreačných aktivít so zážitkovým, poznávacím a tzv. „katastrofickým“ turizmom v mimo zimnom období.

Lokalita nie je osobitne chránené, je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry. FSC Slovensko spracovalo projekt na vyhlásenie prírodnej rezervácie v tejto lokalite, pričom ťažba dreva a ostatné lesnícke činnosti sú na jej území zakázané až do jej vyhlásenia. Lokalitou neprechádza žiadna značkovaná turistická trasa.


< Späť na zoznam pralesov