Bielovodská dolina

Popis lokality

Záver Bielovodskej doliny bol pre svoju odľahlosť dlhú dobu neprístupný. Najmä ľavá strana doliny pod Mlynárom je mimoriadne členitá, strmé skalnaté svahy sú často prerušované skalnými hrebienkami, skalnými vežami, skalnými a lavínovými žľabmi, sutinami a blokoviskami. Podobný charakter má aj Žabia Bielovodská dolina a oblasť pod Českým plesom. To vytvára pestrú škálu podmienok pre existenciu lesa, od zapojených  čučoriedkových a vysokobylinných smrečín, cez rozvoľnené smrekovcovo-limbové lesy až po porasty kosodreviny so smrekmi a limbami, vyvinutými aj hlboko v pásme smrečín na stabilizovaných blokoviskách. Okrem už spomínaných drevín v pralese ojedinele rastú aj ďalšie dreviny – jarabina vtáčia, breza karpatská, vŕba sliezska, javor horský či smrekovec opadavý. V poslednom desaťročí na mnohých miestach segmentu nastávajú dynamické zmeny v dôsledku disturbancií (vietor, podkôrny hmyz). Les mení dočasne svoj výzor, štruktúru aj zloženie, jeho podstata však zostáva zachovaná. V území je možné nájsť reprezentatívne ukážky rôzneho stupňa vývoja smrekových lesov. Najmä v oblasti Žabej Bielovodskej doliny bol prales narušený spiľovaním a odkôrňovaním, a to aj napriek tomu, že už od roku 1994 leží v najprísnejšie chránenom území. Napriek tejto skutočnosti patrí tento prales k najzachovalejším v rámci Slovenska. Oblasť je pomerne málo navštevovaná a vytvára vhodné predpoklady pre existenciu živočíchov citlivých na vyrušovanie. V lesoch bol zaznamenaný výskyt niektorých raritných druhov flóry.

Vymapovaný prales je súčasťou Tatranského národného parku a súčasne územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry. Časťou pralesa prechádza značkovaná turistická trasa vedúca Bielovodskou dolinou smerom do sedla Závory a na Poľský hrebeň.

< Späť na zoznam pralesov