Plytvanie v ochrane prírody pokračuje ďalej

17. apríl 2018

Základným nástrojom na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti o chránené územie je schválený program starostlivosti (PS). Na Slovensku máme 9 národných parkov (NP) a 14 chránených krajinných oblastí (CHKO), z nich však schválený a platný program starostlivosti majú iba NP Slovenský raj a NP Poloniny (http://www.sopsr.sk/web/?cl=119). Vylepšiť túto nelichotivú bilanciu mal projekt realizovaný z eurofondov, v rámci ktorého mali byť vypracované programy starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina. Výsledok je ikonickou ukážkou neuveriteľného plytvania verejnými zdrojmi a príkladom zlyhania vedenia ŠOP SR a Ministerstva ŽP.

Projekt „Vypracovanie pilotného programu starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina v súlade s prehodnocovaním chránených území“ bol realizovaný od apríla 2013 do júna 2015. Bol financovaný z  Operačného programu životné prostredie  v rámci programového obdobia 2007 – 2013 (kód projektu (ITMS): 24150120042) s rozpočtom projektu 3 503 642 eur (http://www.sopsr.sk/web/?cl=10621). Hlavnými výstupmi mali byť programy starostlivosti prerokované s dotknutými vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ktoré mali byť následne schválené vládou SR.  Malo ísť o pilotný postup, podľa ktorého mali byť spracovávané ďalšie programy starostlivosti. Realita je však taká, že ŠOP SR a MŽP SR sa ani len nechystá predložiť tieto programy starostlivosti vláde. Súbežne s tým sa spracovávali aj ďalšie programy starostlivosti o NP Poloniny, NP Slovenský raj a CHKO Poľana. Stáli len zlomok z toho, čo sa minulo na 3 programy starostlivosti v rámci projektu a posledné dva menované sú už aj schválené vládou SR.

„V rámci projektu bolo spracovaných viacero štúdií a podkladových materiálov, ktoré pre vypracovanie PS neboli potrebné. Tak ako vždy doteraz samotné programy starostlivosti vypracovali jednotlivé správy CHKO a NP a tie tieto podklady vo výslednom dokumente ani len nespomenuli nieto ešte využili. Napr. len taká analýza vlastníckych vzťahov z verejne dostupných zdrojov, ktorú mohli spracovať dvaja šikovnejší zamestnanci ŠOP SR za pol roka, stála túto organizáciu takmer 700 tisíc eur. Buď táto organizácia nie je schopná efektívne využívať zdroje, ktoré má k dispozícií, alebo sa tu možno niekde skrývajú provízie plynúce tým, ktorí ťahajú za nitky zo zadných dvorov. Mal by to niekto poriadne vyšetriť“, hovorí Marián Jasík, riaditeľ Inštitútu pre ochranu prírody B. Bystrica.

„Ani na tretí krát nám neboli zamestnanci ŠOP SR schopní preukázať funkčnosť a funkcionalitu softwaru, ktoré si ŠOP SR objednala a zaplatila v rámci projektu. Stál síce „iba“ takmer 28 tisíc eur, ale ak sa mal využiť pri spracovaní programov starostlivosti, tak by ho mali vedieť nielen spustiť, ale mali by preukázať, že je naplnený dátami a vedia s ním pracovať. Nami opakovane vyžiadaná prezentácia tohto programu však skončila veľkým fiaskom“, hovorí RNDr. Peter Bačkor, PhD., člen Inštitútu pre ochranu prírody B. Bystrica.

„Do realizácie projektu bolo zapojené aj naše občianske združenie. Mapovali sme lesné biotopy v NP Muránska planina a NP Veľká Fatra. Už počas realizácie projektu sme mali veľké pochybnosti o jeho vhodnom riadení. Na stretnutiach k mapovaniu biotopov nevedeli zástupcovia ŠOP SR zadefinovať rozsah mapovania. Bolo im jedno či sa za rovnakú odmenu zmapujú 3% alebo 50% z vymedzeného územia. Vyzeralo to tak, že podmienky si diktovali skôr dodávatelia prác ako ich objednávateľ. Nie je zrejmé prečo ŠOP SR a MŽP SR za dva a pol roka neboli schopní predložiť vypracované programy starostlivosti do legislatívneho procesu. Dáta získané mapovaním totiž zastarávajú, stávajú sa čoraz menej použiteľnými  a môže sa stať, že to boli zbytočne vyhodené peniaze“, hovorí Ing. Juraj Vysoký, podpredseda občianskeho združenia PRALES.

„Ak sa má minúť za vypracovanie každého programu starostlivosti o NP či CHKO priemerne viac ako milión eur, tak to žijeme vo veľmi  bohatej krajine. Občania si pritom platia odbornú organizáciu -  Štátnu ochranu prírody SR, ktorá má vypracovanie programov starostlivosti v náplni práce. Paradoxné je, že v rovnakom období vypracovali programy starostlivosti aj Správa NP Slovenský raj a Správa Tatranského NP  a to – teraz pozor – z vlastných prevádzkových zdrojov s minimálnymi dodatočnými nákladmi. Aj dodávateľsky to ide podstatne lacnejšie, napr. za program starostlivosti o CHKO Poľana zaplatila Štátna ochrana prírody SR v r. 2016 necelých 16 tisíc eur“, hovorí Marián Jasík.

O efektivite čerpania eurofondov na ochranu prírody z Operačného programu životné prostredie  - v programovom období 2007 – 2013 Štátnou ochranou prírody SR informoval Inštitút pre ochranu prírody v októbri 2016 (http://www.pralesy.sk/kniznica/aktuality/137-tat-minul-na-ochranu-prirody-34-milionov-eur-priroda-si-to-skoro-nevimla.html)

Ochrana prírody je na Slovensku už dlhodobo podfinancovaná, chýbajú jej prostriedky na reálnu ochranu biotopov aj druhov. A v prípadoch, že sa aj nájdu dodatočné finančné zdroje z európskych fondov, dochádza k ich plytvaniu a v konečnom dôsledku sa len minimálne percento z nich použije na účel, na ktorý boli predovšetkým určené – praktickú ochranu prírody.