Nová dolina

Popis lokality

Na severných svahoch Nového vrchu (1 727 m n.m.) bol veľmi členitý vápencový reliéf dôvodom zachovania prirodzenosti tunajších smrekových lesov. Z dvoch typov smrečín dominujú vysokobylinné smrekové lesy, na skalné hrebienky, sutiny a blokoviská je viazaný výskyt smrekových lesov čučoriedkových. Limba sa uplatňuje v malej miere a to tam, kde dokáže konkurovať smreku  a kosodrevine. Takými miestami sú skaly, skalné hrebienky či skalné rebrá. Popri smreku sa výrazne uplatňuje jarabina vtáčia, v nižších polohách jedľa a ojedinele aj javor horský. Priestor pre jarabinu vytvárajú najmä početné disturbancie (vietor, lykožrút), ktoré najmä v posledných dvoch desaťročiach výrazne ovplyvňujú štruktúru tunajších smrekových lesov na približne tretine plochy pralesa. Odlišných charakter majú lesy v dvoch hlbokých roklinách vytvorených potokom Havran a Novým potokom.  Tu môžeme nájsť ukážky lipovo-javorových sutinových lesov tvorené javorom horským, bukom, jedľou a smrekom. V najnižších častiach rokliny vytvorenej Novým potokom nájdeme plošne malé, avšak z pohľadu jedinečnosti významné ukážky jedľovo-smrekových lesov a jedľobučín. V oboch typoch je významným porastotvorným prvkom jedľa, kým v prvom type biotopu dominuje, v druhom tvorí významnú prímes popri dominantnom buku. Pestrosť zastúpenia biotopov je podmienená popri výraznej členitosti reliéfu aj pomerne veľkým výškovým rozpätím  lokality ležiacej v nadmorskej výške od 990  po 1 560 m. Vymapovaný prales je súčasťou Tatranského národného parku a súčasne územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry. Územie nie je verejnosti prístupné, čo vytvára vhodné predpoklady pre výskyt zástupcov fauny citlivej na vyrušovanie.

< Späť na zoznam pralesov