V posledných týždňoch panovalo na Slovensku nevľúdne hmlisté počasie, prakticky bez snehu. A práve takéto počasie je ideálne na monitorovanie nenápadného, ale ekologicky mimoriadne významného druhu machu - kyjanôčky zelenej.  Kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis)  sa vyskytuje predovšetkým v horských a podhorských lesoch, kde osídľuje silne rozložené mŕtve drevo stromov, najčastejšie smreka a jedle. Je zaradená medzi druhy európskeho významu (príloha II smernice o biotopoch). Charakteristickým znakom druhu je, že vegetatívna časť rastliny je extrémne redukovaná a takmer neviditeľná, zatiaľ čo dominantným prvkom sú nápadné sporofyty – kyjakovité tobolky vyrastajúce priamo z rozkladajúceho sa dreva. Výskyt sporofytov je však časovo premenlivý a silne závislý od mikroklimatických podmienok, najmä od dostatku vlhkosti.

Z ekologického hľadiska je kyjanôčka zelená považovaná za indikátor dlhodobej kontinuity mŕtveho dreva v lese. V západnej a strednej Európe zaznamenala výrazný ústup v dôsledku intenzívneho lesného hospodárstva, ktoré systematicky odstraňovalo odumreté stromy z porastov.

Horná skala sa nachádza v Kremnických vrchoch a je súčasťou území európskeho významu Natura 2000. Na časti lokality sme vymapovali aj prales, ktorý bol v roku 2021 vyhlásený ako súčasť Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Náš monitoring nebol zameraný len na územie pralesa ale aj jeho okolie.  Pozorovania v teréne opäť potvrdili, že pralesné ekosystémy predstavujú vysoko dynamické systémy, v ktorých prebieha nepretržitý kolobeh energie a živín. Odumreté a vyvrátené stromy nepredstavujú koniec životného cyklu, ale jeho ďalšiu fázu – stávajú sa substrátom pre rozkladné organizmy, huby, bezstavovce a kryptogamy (skupina rastlín a rastlinám podobných organizmov, ktoré sa nerozmnožujú semenami, ale výtrusmi - spórami). Práve rozkladajúce sa kmene a pne, najmä v tienistých a dlhodobo vlhkých mikrostanovištiach, vytvárajú podmienky pre existenciu špecializovaných druhov machorastov, medzi ktoré patrí aj kyjanôčka zelená.

Zistenia z terénneho monitoringu

Náš prieskum potvrdil výskyt kyjanôčky zelenej na viacerých kmeňoch na lokalite Horná skala. Zároveň sa potvrdilo, že jej výskyt nie je striktne viazaný výlučne na úplne nedotknuté pralesy. Kľúčovými faktormi jej prežitia sú kontinuita výskytu mŕtveho dreva, stabilná mikroklíma a dostatočná vlhkosť, nie absencia akejkoľvek ľudskej činnosti. Tieto poznatky podporujú záver, že citlivé, prírode blízke hospodárenie, ktoré ponecháva časť odumretých stromov v lese, môže vytvárať vhodné podmienky aj pre dlhodobé pretrvanie tohto druhu.

Pozitívnym zistením bolo aj pozorovanie funkčnej spolupráce medzi ochranármi a miestnymi lesníkmi. Súčasný prístup k manažmentu lesa v okolí Hornej skaly smeruje k vytváraniu štrukturálne pestrej krajiny, ktorá kombinuje rôzne vekové štádiá porastov, ponechávanie najhrubších stromov a zachovanie mŕtveho dreva.

V praxi to znamená, že:

• mŕtve drevo je vnímané ako nevyhnutná súčasť lesného ekosystému, nie ako odpad,
• uplatňuje sa jemné hospodárenie, ktoré podporuje prirodzené zmladenie drevín, vrátane jedle,
• v lese zostávajú najstaršie a najrozmernejšie stromy ako základ budúcej generácie porastov.

Staré smrekové porasty s prirodzeným zmladením vytvárajú stabilné mikroklimatické podmienky pre množstvo lesných organizmov.

Hmlistý prales Horná skala v Kremnických vrchoch.

Vďaka dlhoročným terénnym skúsenostiam dokáže Marián rozpoznať miesta s pravdepodobným výskytom kyjanôčky zelenej už z diaľky.

V tieni starého pralesného kmeňa sa medzi lístím a machmi objavuje kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), vzácny druh machu viazaný na rozkladajúce sa drevo a stabilné vlhké mikroklíma lesa.

Kyjanôčku zelenú je možne monitorovať len v období, keď na rozkladajúcom dreve vyrastajú síce drobné, ale aspoň dobre pozorovateľné sporofyty.

Stopy po obhryzenom dreve v starom padnutom strome dokumentujú hľadanie potravy medveďom, ktorý tu rozrušil kmeň pri pátraní po larvách hmyzu a ďalších prirodzených zdrojoch potravy typických pre pralesné prostredie.

Prales na Hornej skale.