Väzba živočíchov na mŕtve drevo

Ďateľ trojprsty

Vo všeobecnosti možno povedať, že všetky skupiny stavovcov využívajú pre svoj život v istom smere aj mŕtve drevo. Najmä ako miesto úkrytu, odpočívadlo, miesto pre hniezdo (noru) a ako prostredie, v rámci ktorého si vyhľadávajú potravu.

Plazy, ktoré v lesných podmienkach nepatria medzi typické prvky fauny, využívajú padnuté kmene stromov na vyhrievanie a lov. Rovnako dutiny, odstávajúca kôra, či spletité konáre poskytujú mnohé úkrytové možnosti. Najčastejšie sú na mŕtve drevo viazané jašterice a užovka stromová.

Z obojživelníkov má najväčšiu väzbu na mŕtve drevo salamandra škvrnitá – využíva zhnité a padnuté drevo ako úkryt a zimovisko.

Vtáky predstavujú skupinu stavovcov s najužšou väzbou na mŕtve drevo. Veľká časť druhov hniezdi v stromových dutinách, pričom rozlišujeme primárne dutinové hniezdiče (dokážu aktívne vytvárať dutiny) a sekundárne dutinové hniezdiče (osídľujúce dutiny vytvorené hnilobou alebo primárnymi hniezdičmi).
Aj napriek schopnosti vytvárania dutín aj na živých stromoch, uprednostňované sú hlavne mŕtve stromy a odumierajúce časti. Pravdepodobne majú lepšie mikroklimatické vlastnosti, a dajú sa v nich ľahšie vybudovať hniezda. Rovnako sú mŕtve kmene a konáre menej atakované predátormi.
Medzi druhy s najužšou väzbou na mŕtve drevo patria ďatle, sovy, mucháriky a brhlíky. Okrem toho že viaceré vtáky osídľujú dutiny, mnohé z nich vyhľadávajú potravu takmer výlučne na mŕtvych stromoch (napr. Picoides tridactylus). Pre hniezdne účely sú uprednostňované stromy väčších hrúbok (v závislosti od druhu hniezdiča v priemere 39 – 91 cm). Významným hniezdnym habitatom sú aj koreňové koláče.

Cicavce využívajú mŕtve drevo ako útočisko a miesto na zháňanie potravy. Medzi typické druhy osídľujúce mŕtve drevo patria hlodavce, hmyzožravce, netopiere a niektoré mäsožravce. Dutiny sú využívané najmä pre potreby zimovania, úkrytu, výchovy mláďat a skladovania potravy. Najčastejšie sú osídľované rôznymi druhmi hlodavcov (veverica, plch, hrdziak, myšovka a pod.). Vzhľadom na bohaté spoločenstvá bezstavovcov, je mŕtve drevo osídľované viacerými hmyzožravcami (piskor, jež). Dravce (najmä kunovité) intenzívne vyhľadávajú v rámci odumretých kmeňov a dutín drobné cicavce. Zaujímavé je aj využívanie padnutých kmeňov mačkovitými šelmami pri prekonávaní terénnych prekážok (vo forme mostíka nad potokom a pod.). Netopiere osídľujú dutiny stromov najmä v zimnom období, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú najmä hrubé stromy, ktoré poskytujú vhodnejšie mikroklimatické podmienky. Odstávajúca kôra je vhodným útočiskom počas dňa.  

Mŕtve drevo osídľujú doslovne tisíce druhov bezstavovcov (Annelida, Arthropoda, Mollusca), všeobecne chápané ako saproxylické druhy. Zahrňujú druhy žijúce v kôre a pod kôrou, v dreve a hnilobe, druhy živiace sa drevokaznými hubami, predátory, parazity a parazitoidy viazané na ostatné druhy vyskytujúce sa v prostredí mŕtveho dreva, druhy živiace sa exkrementami iných saproxylických živočíchov, zdochlinožravce požierajúce odumreté telá živočíchov, druhy viazané na výrony silíc, druhy ktoré využívajú mŕtve drevo na stavbu hniezd a bezstavovce ktoré nachádzajú v mŕtvom dreve úkryt a útočisko pred nepriazňou počasia.
Bezstavovce predstavujú ďaleko najpestrejšiu skupinu organizmov v lesnom prostredí, zahŕňajúcu 4/5 celkovej biodiverzity. Medzi nimi majú osobité postavenie viaceré skupiny, ďaleko najpestrejšou skupinou je trieda hmyz, v rámci ktorej chrobáky (Coleoptera) a blanokrídlovce (Hymenotera) patria medzi druhovo najbohatšie rady a zároveň vykazujú najužšiu väzbu na mŕtve drevo.

Významná časť saproxylických druhov patrí medzi vzácne a ohrozené druhy. Je to zapríčinené hlavne tým, že v dôsledku intenzívneho lesného hospodárstva je vo väčšine lesov mŕtve drevo nedostačujúci alebo úplne chýbajúci štrukturálny prvok. Vzhľadom na to, že väčšina druhov má veľmi špecifické nároky na prostredie, prerušenie kontinuity dekompozičnej kaskády zahrňujúcej stojacu a ležiacu mŕtvu drevnú hmotu rôznej veľkosti a miery rozpadu malo za následok vyhynutie celých skupín druhov.

Salamandra

Medzi najohrozenejšie druhy saproxylických bezstavovcov patria tie osídľujúce trúchno v starých dutých stromoch a druhy viazané na hrubé stojace a padnuté kmene. Takéto druhy dodnes prežívajú len v odľahlých lesných komplexoch a lesných rezerváciách pralesného charakteru, kde nedochádza k odstraňovaniu starých a odumretých stromov. Len tu je zabezpečená potrebná časová a priestorová kontinuita mŕtveho dreva a naň viazanej biodiverzity.

Takéto refugiá vzhľadom na obmedzenú rozlohu nemusia plne zabezpečovať kontinuitu potrebných podmienok. Je preto nevyhnutné, aby aj územia mimo najprísnejšie chránených oblastí umožňovali prežitie čo možno najväčšieho množstva saproxyclikých druhov. Splnenie tejto požiadavky si bude vyžadovať zásadnú zmenu v nazeraní na les a prehodnotenie metód a cieľov lesného hospodárstva.