Orografický celok: | Kremnické vrchy |
Okres: | Zvolen |
Katastrálne územie: | Budča |
Ochrana: | 5. stupeň ochrany |
Príslušnosť k VCHÚ: | |
NATURA 2000: | SKUEV0245 Boky |
Typy biotopov: | Dubovo-hrabové lesy karpatské – Ls2.1 |
Výmera: | 147.09 ha |
Vlastníctvo: | nevydokladované v správe VLP TU Zvolene |
Územie sa rozkladá na strmom svahu nad riekou Hron v NPR Boky, ktorá bola zriadená v roku 1964 za účelom ochrany vzácnej flóry a fauny a prirodzených spoločenstiev, ako aj geologických útvarov.
Výškovo zaberá lokalita plochy od 280 m n.m. do 589 m n.m., s najvyššími kótami kótami Bučan a Bukovina. Sú to strmé, miestami skalnaté svahy s južnou až juhozápadnou expozíciou. Geologické podložie tvoria heterogénne vulkanické produkty, andezitové aglomeráty a tufy, ktoré v dôsledku nerovnomerného zvetrávania podmienili vznik kamenných morí, sutí, brál a iných zaujímavých skalných útvarov, z ktorých vyniká staticky vyvážený andezitový balvan (sopečná bomba, skalný hríb) – Čertova skala. Z pôd prevažujú kambizeme.
Územie predstavuje jeden z najrozsiahlejších komplexov xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s mimoriadnou biodiverzitou, pričom mnohé druhy organizmov tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia. Z viac ako 300 taxónov vyšších rastlín pripadá polovica na druhy lesných fytocenóz v rámci typov biotopov teplomilných submediteránnych dubových lesov, dubovo-hrabových lesov karpatských a lipovo-javorových sutinových lesov. Na okraji pralesovej lokality sa vyskytuje aj biotop bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy. Najhodnotnejšie lesné porasty s dubom cerovým a ostatnými prirodzenými sprievodnými drevinami majú charakter pôvodného prírodného lesa - pralesa a patria medzi najzachovalejšie pralesy v pahorkatinách na Slovensku.
V pralesových formáciách, ktoré sú prevažne v štádiu rozpadu prevláda dub zimný a dub cerový, buk lesný a hrab obyčajný tvoria prímes v týchto lesoch. Na najextrémnejších vypuklých skalných útvaroch pristupuje drieň obyčajný, naopak v úžľabinách so suťami pristupujú sutinové druhy – lipy, jaseň, javory a sú tu vyformované spoločenstvá lipovo-javorových sutinových lesov. V tomto biotope je zastúpenie buka lesného výraznejšie ako v zostávajúcich dubových spoločenstvách. Všetky vyššie spomenuté dreviny tu dosahujú svoj prirodzený fyzický vek a aj sa prirodzeným spôsobom obnovujú. Najstaršie duby tu majú 300 a viac rokov. Najhrubšie namerané dimenzie stromov dosahovali hrúbky cez 300 cm, alebo sa k tejto hranici približovali (dub zimný, dub cerový, jaseň štíhli, javor horský, buk lesný). Štruktúra lesov je prevažne dvojvrstvová, kde v hlavnej vrstve dominujú duby a v nižšej vrstve zase hrab obyčajný. Mŕtve drevo sa tu rozkladá veľmi pomaly a je možné nájsť kusy veľmi starého mŕtveho dreva, ktoré viac-menej len oxiduje na rozpálenom slnku a nerozkladá sa spôsobom podobným z bukových alebo smrekových pralesov. Územie je zo spodnej strany ohraničené rýchlostnou cestou R1, ktorá pôsobí rušivo hlavne vo vzťahu k živočíchom pralesovej lokality. Takisto je pomerne pravdepodobné, že minimálne niektoré časti územia boli v minulosti využívané na pasenie, ale viditeľné známky po priamych zásahoch ľudskej činnosti v pralesovej lokalite nie sú a aj štruktúra lesov nasvedčuje, že už dlhodobo nie sú ovplyvňované ani pastvou alebo inými vplyvmi. V území sa vyskytuje množstvo druhov húb a bezstavovcov viazaných na prirodzené pralesové formácie. Vzhľadom na zachovalý charakter územia je tu z avifauny zaevidovaných viac ako 70 druhov hniezdičov. Bežné druhy fauny dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, občas sa tu objaví rys ostrovid i medveď hnedý.
Územím rezervácie prechádzajú turisticky značené trasy, ako aj náučný chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním.